V roku 1559 Spišská kapitula potvrdila opätovné uvedenie Gašpara Šerédiho do vlastníctva majetkov panstva Makovica, ktorého súčasťou bola aj Nižná Jedľová. Vtedy vznikla aj prvá písomná zmienka o tejto dedine Tunajší sedliaci v roku 1567 ešte neboli povinní platiť daň kráľoviale v roku 1572 ich už zdanili. Z toho vyplýva, že sídlisko vzniklo v polovici 16. storočia. Vybudoval ho šoltýs s usadlíkmi podľa zákupnéhopráva v údolí s častým výskytom jadlovcov Sedliacke domácnosti boli v roku 1572 zdanené od jednej a v roku 1588 od dvoch port, pričom v roku 1572 tu žilo aj päť želiarskych domácností. V roku 1600 malo sídlisko šesť obývaných poddanských domov, ale aj bydlie šoltýsa. Sídlisko sa postupne zväčšovalo. V roku 1618 šoltýstvo s mlynom patrilo už trom domácnostiam. Miestnemu farárovi patrili pozemky vrozsahu celej sedliackej usadlosti. Sedliackych domácností bolo už 13. Z nich jedna hospodárila na celej, jedna na trištvrtinovej, jedna na dvetretinovej, štyri na polovičných, tri na tretinových a tri na štvrtinových usadlostiach. Patrila k rusínskym dedinám na panstve Makovica Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1787 bolo v obci 23 domov a 155 obyvateľov, v roku 1828 mala 21 domov a 171 obyvateľov a počas sčítani ľudu v roku 1900 171 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Do roku 1918 patrila obec do Šarišskej stolice. V 15. až 16. storočí sa postupne so súhlasom panstvazakladali nové osady na severovýchodnom Slovensku. Osídľovali ich Rusíni (Valachi, Olahi, Ruthéni) ako to uvádzajú dobové listiny a časom vytvoriliväčšinu súčasných obcí v podduklianskom regióne. Uchovali si svoje zvyky a obyčaje, osobitný spôsob života, odlišný od ostatných oblastí východného Slovenska. Slovenskú lexiku i miestopis obohatili mnohými novými slovami, názvami a typickými rusínskymi menami ako sú napríklad priezviská Džupin, Makara, Mihaľ. V roku 1600 tu stálo šesť poddanských domov a dom šoltýsa. V obci bola drevená cerkov a mlyn. Sídlisko sa postupne zväčšovalo. V roku 1618 šoltýstvo s mlynom patrilo už trom domácnostiam.Miestnemu popovi patrili pozemky v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Mlyn sa nachádzal pod dedinou v časti obce nazývanej Mlyniska-Derbasivňa.
Mal vodný náhon a niekedy okolo roku 1850 pri veľkých povodniach ho voda zničila. Rabovanie a morové epidémie zapríčinili, že bezbranné dedinské obyvateľstvo chudobnelo, usadlosti pustli, zanikali, zväčšoval sa počet želiarov (17.-18. stor.). Zavedením tzv. terézianského urbára za vlády uhorskej kráľovnej Márie Terézie (1717-1780) došlo k celokrajinskej úprave poddanských povinností, čo bolo záväzné nielen pre poddaných, ale aj pre zemepánovaž do revolúcie v roku 1848. Marcové udalosti v roku 1848 otvorili cestuk revolučným zmenám, z ktorých najvýznamnejšou bolo zrušenie poddanstva. Veľmi negatívne zasiahla do života obce prvá svetová vojna. Do obce prišli vojaci 18. januára 1915 smerom od vrchu Rohuľa. Najtvrdšie boje sa odohrali v chotárnej časti "Gilnici". V tomto boji zahynuli 7 Rusi a 35 rakúsko-uhorských vojakov, ktorí boli pochovaní pri kaplnke a neskôr exhumovaný do Orlíka. Až tretina obce bola značne zničená a poškodená v 2. svet. vojne. Povinná evakuácia v 1944 roku, opustili domy a odišli smerom na Giraltovce. Zobrali len to, čo mohli odniesť alebo odviesť. Počas celej cesty do určených obcí prežívali nepríjemné chvíle. Nové stránky života obce sa začali písať po oslobodení obce v januári 1945. Do roku 1948 obyvatelia žili prevažne v starých drevených domoch, postavených koncom 19. - začiatkom 20. storočia, ktoré sa skladali iba z jednej obytnej izby a predsiene.
Po roku 1948 boli postavené murované domy z tehál za pomoci štátu. 29. decembra 1953 obec bola pripojená na elektrickú sieť. Telefónnalinka bola do obce zavedená v novembri 1953. Z roka na rok životná úroveň jadlovčanov stúpala. Pôsobili tu organizácie: ZČSP, ČZM, KZUP, Výbor žien, ZČČK, Požiarna jednota. Na začiatku 90.- tych rokov po tzv. Nežnej revolúcii 17. 11 1989 nastali zmeny v našej spoločnosti. Padol totalitný socialistický režim, ktorý vystriedal demokratickejší spoločenský systém. 1. januára 1991 bol zrušený Miestny národný výbor, ktorý od roku 1945 riadil chod obce a bol ustanovený Obecný úrad. Od roku 1994 je vo funkcii starostu Ing. Peter Makara a jeho zástupkyňou je od roku 2006 Anna Dercová. Plynofikácia obce realizovaná v roku 1997. V roku bol 2008 postavený Dom smútku. Oheň si vyžiadal v tejto neveľkej obci obete, už počas vpádov rabujúcich vojsk začiatkom novovekých dejín, požiar drevenej cerkvi v roku 1906. Dvakrát vyhorela židovská rodina Riky Weinbergerovej pričom zahynuli traja ľudia (1926, 1931). Aj počas vojnových udalostí, požiarv 1949 roku, zhoreli tri domy v 1957, v máji 1998 zhorel dom (č. 13) Džupinových. Vyučovanie v škole vo Vyšnej Jedľovej prebiehalo iba v niektorých rokoch. Po 50 - tich rokoch existencie bola škola v Nižnej Jedľovej definitívne zrušená v 1976 roku. Teraz sa nachádza v tejto budove pravoslávny farský úrad. V obci žijú predovšetkým veriaci kresťania pravoslávneho vierovyznania. Nachádzal sa do roku 1906 drevený gréckokatolícky chrám Sv. Jána Krstiteľa. Stojí tu gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodički z roku 1914. Nový pravoslávny chrám bol vysvätený v roku 2002. Je tu novovybudovaná murovaná kaplnka. V katastri obce sa nachádzajú tri drevené kríže a jeden kamenný na obecnom cintoríne. Početné vysťahovalectvo nepriaznivo pôsobili na populačný nárast, ale aj vysoká úmrtnosť v dôsledku "hladových rokov". Obyvatelia masovo odchádzali pracovať do USA a Kanady. Z obce odišlo za prácou do Ameriky 24 osôb, skoro z každého domu a tam pracovali vo veľmi ťažkých podmienkach. Poľovnícke združenie Rusinec so sídlom v Jurkovej Voli vzniklo v roku 1994. Poľovný revír s rozlohou cca 2 890 ha zahŕňa chotár aj Nižného Orlíka, Nižnej Jedľovej, Vyšnej Jedľovej a Belejoviec.29. augusta 1959 začali malí a strední roľníci spoločne hospodáriť v Jednotnom roľníckom družstve Jadlova. Družstvo podielnikov sa v roku 2002 transformovalo na Jadlova s.r.o.Osobnosti a významní rodáci z Nižnej Jedľovej: Juraj Džupin/ 1920 - 1969/, Mgr. Ján Brenišin /1923- 2005/, Jozef Semančo /1932 -1989/, Mgr. Michal Makara (24. 5. 1936), Ján Makara (17.7 1943 - 16. 1. 1998), Mgr.Milan Džupin (19. 2. 1949), Ing. Milan Mňahončák (15. 10. 1951). Dejiny Nižnej Jedľovej a ostatných obcí sa stali aj dejinami židov. Žili tu do roku 1942, rodina Mittlerová, Rothmanová, Weinbergerová boli krčmármi - obchodníkmi v obci. Významné udalosti: oslavy MDŽ, pálenie "sobitky" - jánskeho ohňana Rohuli, stretnutie rodákov z obce.
